Dejiny GCP
Na rozvoj obce Gemerská Hôrka malo podstatný vplyv založenie továrenského podniku. V r. 1878 Prvá maďarská papiernická účastinárska spoločnosť odkúpila Veckyho mlyn, ktorý patril obci Plešivec.
Mlyn stál na rieke Slanej pri Gemerskej Hôrke a ten prerobili v r. 1882 na pílu/drevo brusiareň a parným pohonom. Neskoršie, v r. 1883 – 1884 doniesli dva kotly na varenie celulózy a tak vybudovali továreň na celulózu. Vyrobené produkty boli k dispozícii továrni v Slavošovciach, neskoršie ich vyvážali na trhy. Tovar rozvážali konskými poťahmi. V r. 1897 zastavili práce na výrobu dreveného materiálu a začali s výrobou papiera. V tom čase ľahký presun materiálu umožňoval už železničný uzol v Plešivci.
Denná produkcia tejto celulózky dosahovala v r. 1900 11 t polosuchej buničiny a 6 t papiera. Časť buničiny slúžila na výrobu papiera v Slavošovciach a časť produkcie z Gemerskej Hôrky dokonca vyvážali do iných papierní, hlavne v Rakúsku.
Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky Prvá maďarská účastinárska spoločnosť zanikla, pretože Slavošovce i Gemerská Hôrka zostali na území Slovenska.
V r. 1923 odkúpila akcie bývalej spoločnosti EMP Agrárna a priemyselná banka v Brne. Nový majiteľ sa rozhodol predať závody pre údajnú stratovosť výroby a nedostatok odbytu.
Len vďaka dobre zorganizovanej záchrannej akcii všetkých miestnych politických strán v r. 1926 – 1927, nedošlo k takejto situácii. V r. 1927 sa začala rozsiahla rekonštrukcia a dostavba celulózky.
Veľké škody utrpela celulózka v rokoch druhej svetovej vojny. Vojnové utrpenie obyvateľov sa skončilo 12.1.1945 keď obec bola oslobodená. Už 14 dní po oslobodení sa znovu pohli stroje celulózky.
Hneď v r. 1949 sa začala realizovať 1. etapa rozsiahlej povojnovej rekonštrukcie a výstavby. Počas dvoch rokov pribudol do fabriky papierenský stroj, čím sa obnovila výroba baliaceho papiera, varňu doplnili o jeden varák, rekonštruovali kyselináreň a celulózový stroj. Postavila sa aj nová filtračná stanica vody.
2. etapa výstavby a rekonštrukcie prebiehala v r. 1953 – 1958. Najdôležitejšími objektmi vybudovanými v tejto etape rekonštrukcie boli chlórovňa a bieliareň. Postavil sa aj nový kotol pre tepláreň s kapacitou 35 t pary. Investičné akcie zvýšili ročnú produkciu v r. 1955 na 17 450 t nebielenej celulózy. V r. 1953 sa bývalí závod Slavošovských papierní osamostatnil a dostal názov Gemerská celulózka.
V r. 1959 sa začína 3. etapa modernizácie a rozširovania celulózky v Gemerskej Hôrke. Trvala do r. 1966 a počas nej sa odovzdal do prevádzky nový vysokovýkonný švédsky celulózový stroj a vyrástli betónové kyselinové veže.
Okrem zvýšenia výroby a skvalitnenia produkcie prispeli všetky modernizačné kroky veľkou mierou aj k podstatnému zníženiu namáhavej fyzickej práce pracovníkov.
Zdroj:
100 ROKOV VÝROBY CELULÓZY A PAPIERA V GEMERSKEJ HÔRKE 1882 - 1982
Zostavili: Ing. Ján Hurák, Ivan Šestina
Textovú časť spracoval: Vasil Demko
Redakčná rada: Štefan Ambrúž, Aladár Barát, Koloman Barna, Marta Berecová, Július Kováč, Július Volčko
Fotografie: Ivan Šestina, archív GCP v Gemerskej Hôrke
Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice pre Gemerskú celulózku a papiereň
v r. 1982
