• SK | 
  • EN | 
  • HU

Charakteristika oblasti

Prírodné podmienky

Katastrálne územie Gemerskej Hôrky patrí do dvoch geomorfologických jednotiek. Prevažná časť patrí do oddielu Licinská pahorkatina, patriacej do podcelku Rimavská kotlina celku Juhoslovenská kotlina, patriacej do oblasti Lučensko-košickej zníženiny, údolie Slanej leží v oddieli Gemerské terasy. Severný výbežok katastra a územie severne od obce ležia v celku Slovenský kras a jeho oddieli Koniarska planina, patriaceho do oblasti Slovenské rudohorie. Obe oblasti sú súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty provincie Západné Karpaty podsústavy Karpaty.

Reliéf

Z hľadiska energie reliéfu väčšia časť Licinskej pahorkatiny predstavuje mierne až stredne zvlnený reliéf, kým v oblasti Koniarskej planiny, Gemerských terás a priľahlého územia prevláda silne zvlnený až mierne rezaný reliéf. Horizontálna členitosť reliéfu je na severnom a južnom výbežku katastra 1,75 – 2,5 km/km2, smerom do vnútra katastra sa striedajú pásy členitosti 1,25 – 1,75 km/km2 a 0,5 – 1,25 km/km2.

Z hľadiska odolnosti hornín je územie západnej polovice katastra zaradené do I.  (najvyššieho) stupňa odolnosti – prevaž-ne komplexy masívnych vápencov a dolomitov, miestami karbonatické zlepence, východná polovica do IV. (najnižšieho) stupňa odolnosti, pričom ide prevažne o sedimentárnu výplň kotlín a eróznych brázd.

Z hľadiska morfoštruktúry patrí celé územie do morfoštruktúry Vnútorných Západných Karpát. Oblasť Rimavskej kotliny patrí do jej morfoštruktúrneho typu Lučensko-košickej zníženiny, v rámci ktorej predstavuje výraznú negatívnu morfoštruktúru – priekopovú prepadlinu. Oblasť Koniarskej planiny predstavuje semimasívnu morfoštruktúru Slovenského rudohoria a v rámci nej semimasívny mierne vyklenutý blok.

Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú v oblasti Rimavskej kotliny fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa uplatňuje slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín a v nive Slanej fluviálny akumulačno-erózny proces. Koniarska planina leží v oblasti rozpúšťacích a kombinovaných procesov, z ktorých sa uplatňuje krasový proces s tvorbou čisto krasových foriem s úplným zastúpením krasových foriem.

Z geomorfologického hľadiska predstavuje niva Slanej reliéf rovín a nív a má tvar prielomovej kaňonovitej doliny. Na ňu v oblasti Rimavskej kotliny nadväzuje reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín a reliéf kotlinových pahorkatín, v ktorých sa uplatňujú na okrajoch údolí akumulačné formy – svahoviny s prevahou hlín. Terénne vyvýšeniny na južnom okraji katastra predstavujú štruktúrne tvrdoše.

Oblasť Koniarskej planiny má reliéf krasových planín, v rámci ktorého sa vyskytujú charakteristické morfologické tvary a formy (krasové jamy, úvaly, pozdĺžne krasové depresie na tektonických líniách, suché doliny, morfologicky menej výrazné vŕšky vystupujúce z krasových chrbtov, krasové chrbty a kopy, vápencové stráne mierne a strmé so sklonom vyše 30 stupňou, suché fluviokrasové doliny, exhumované krasové stráne). Povrch planiny v severnom výbežku katastra predstavuje poriečnu roveň, výbežok severne od obce je tvorený exhumovanú krasovú kryhu a vŕšky so zvyškami štrkov poltárskej a košickej štrkovej formácie. Rozľahlá plocha medzi výbežkami 8 Koniarskej planiny severozápadne od obce predstavuje v rámci okrajových krasových foriem okrajové polja s charakteristickými formami reliéfu – slepými úvalinami a slepými periglaciálnymi dolinami, krasovými jamami na pokrytom krase a exhumovanými krasovými vŕškami.
Reliéf je lokálne dotváraný neveľkými opustenými lomami.

Z foriem reliéfu, uvedených v Metodickom postupe spracovania krajinnoekologického plánu v rámci prieskumov a rozborov územného plánu obce (MŽP SR, 2001, ďalej len metodika KEP), sa v posudzovanom území vyskytujú jednotky s kódmi 1., 2., 6., 8., 9,, 10,, 11, a 15.

Priemerná sklonitosť územia sa v oblasti katastra pohybuje v rozmedzí 2 – 6o, severný výbežok predstavuje územie úze-mie so sklonitosťou 6 – 14o.

Horniny

Horninové podložie je odrazom lokalizácie katastra.

Údolia Slanej a slepých dolín tokov medzi výbežkami Koniarskej plani-ny sú vyplnené kvartérnymi holocénnymi fluviálnymi sedimentmi – v nive Slanej sú hlinito-piesočnaté, ílovité, v nivách potokov štrkovité, štrkovito-piesčité. Na okrajoch nivy Slanej sa lokálne vyskytujú kužele hlinito-štrkovitých proluviálnych sedimentov. Na severnom okraji obce nadväzujú na nivné sedimenty pleistocénno-holocénne hlinito-kamenité deluviálne sedimenty, ktoré sa vú väčšom rozsahu vyskytujú na úpätí Koniarskej planiny a jej výbežkov. Na západnom okraji obce na nivu nadväzujú pleistocénne hlinité a hlinito-štrkovité deluviálne sedimenty würmu, ktoré južne od Koniarskej planiny vypĺňajú rozsiahle plochy územia. Würm reprezentujú aj fluviálne sedimenty na hornom toku Slanej v oblasti jej pôvodného koryta, tvorené štrkmi, piesčitými štrkmi a pieskami dnovej akumulácie riečnej nivy. Terciér je v celom južnom výbežku mimo nivy Slanej zastúpený miocénnym neogénom, konkrétne poltárskym súvrstvím pontu, tvoreným pestrými ílmi, štrkmi a pieskami.

V oblasti Koniarskej planiny a lokálne aj mimo nej sa vyskytujú nerozlíšené triasové wettersteinské vápence fácie karbonátovej platformy, ktoré budujú centrálnu časť planiny a do katastra zasahujú v jeho severnom výbežku. Okrajové časti planiny a jej výbežky sú na území katastra budované wettersteinskými dolomitmi (ladin – kordevol) a steinalmskými vápencami (anis: bityn – pelsón – ilýr), patriace rovnako k fácii karbonátovej platformy, ako aj reiflinské a pseudoreiflické vápence (pelsón – kordevol) a v malej miere schreyeralmské vápence (ilýr – fasan) svahovej a panvovej fácie triasu. Niektoré z týchto vápencov, ako aj gutensteinské vápence (najvyšší spat – anis: egej – bityn) a bodvasilašské verfénskeho súvrstvia (skýt), tvorené pestrými pieskovcami a bridlicami (spodný skýt: griesbach – spodný namal) majú lokálne, obmedzené výskyty na okraji nivy Slanej.

Ojedinelé zastúpenie má meliatska formácia meliatika, patriaca k jure, reprezentovaná metabazaltmi jaklovských paleobazaltov v strede obce, tvoriacimi blok triasových hornín v meliatskej formácii.

Najvrchnejšie kvartérne útvary predstavujú v nive Slanej holocénne fluviálno-nivné sedimenty v dolinách pohorí, zvyšnú časť Rimavskej kotliny v území pokrývajú nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty (elúviá – delúviá) na nespevnených neogénnych sedimentoch, oblasť Koniarskej planiny plošinové a stráňové sedimenty polygénneho pôvodu (hlinité, hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté) prevažne würmu.

Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie leží posudzované územie na rozhraní oblasti vnútrohorských kotlín regiónu tektonických depresií oblasti jadrových stredohorí regiónu jadrových pohorí. Horniny v oblasti Rimavskej kotliny sú v oblasti nivy Slanej zatriedené v triede B – štrkovité zeminy a mimo nej v triede B + C + D – striedanie nesúdržných a súdržných zemín, v oblasti Koniarskej planiny v triede A1 – skalné horniny.

Z hľadiska litogenetickej klasifikácie ide v prípade nivy Slanej o pokryvné útvary – štvrtohorné sedimenty (>5 m) riečne – v dne dolín, tvorené piesčitými štrkmi (zväčša s hlinitým pokryvom), vo zvyšnej časti územia Rimavskej kotliny o zväčša štrkovito-piesčité sedimenty predštvrtohorného podkladu – štrky, piesky a íly, v oblasti Koniarskej planiny sú to karbonátové sedimenty predštrvrtohorného podkladu – vápence, dolomity.

Povrchové a podzemné vody

Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti.

Nivu Slanej vypĺňajú kvartérne piesky a štrky nivných území s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a stred-ným zvodnením, zvyšnú časť Rimavskej kotliny neogénne súvrstvia ílov, slieňov a pieskov (mladší neogén) prekryté sprašou, ktoré majú dobrú až slabú pórovú priepustnosť a minimálne zvodnenie.

Koniarsku planinu tvoria horniny staršieho mezozoika (trias, jura) s prevahou vápencov a dolomitov, ktoré majú veľmi dobrú až dobrú puklinovo-krasovú priepustnosť a veľmi vysoké zvodnenie. V časti katastra na území Koniarskej planiny patrí podzemná voda k typu dopĺňanému iba zo zrážok – pohoria, vo zvyšnej časti územia je podzemná voda dopĺňaná 70 % z riek a ich prítokov – nivy. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti Rimavskej kotliny petrogénne, 9 karbonáto-génne a silikátovo-karbonátogénne, Ca – Mg – Na – HCO3 – SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 300 – 500 ml.l-1 v piesčito-štrkových sedimentoch s medzizrnovou priepustnosťou, v bezprostrednom okolí Slanej sú podzemné vody fluviogénne prechodné a zmiešané, fluviálnych sedimentoch dnovej výplne s medzizrnovou priepustnosťou. V oblasti Koniarskej planiny je podzemná voda petrogénna, karbonátogénna výrazná, Ca – Mg – HCO3 chemického zloženia, s mineralizáciou 250 – 500 ml.l-1 vo vápencovo-dolomitických kolektoroch mezozoika s puklinovou a puklinovo-krasovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša <2 až 2 – 5 m hlboko, vo vyšších severných častiach údolí v hĺbke 5 – 10 m.

Z hľadiska hustoty riečnej siete leží celé územie katastra v stupni dĺžky tokov 0 – 100 m/km2, údolie Slanej v stupni 2500 a viac m/km2. Z hľadiska režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s typom režimu dažďovo-snehovým, rieka Slaná má snehovo-dažďový typ režimu odtoku. 

Pôdy

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Gemerskej Hôrky vyskytujú v nive Slanej a oblasti Rimavskej kotliny fluvizeme glejové, typické, lokálne aj psefitické zo skupiny pôd nivných, lokálne sa vyskytuje aj kambizem pseudoglejová zo skupiny hnedých pôd a glej typický zo skupiny pôd hydromorfných. V oblasti Koniarskej planiny sa vyskytujú rankre typické, kambizemné, rendziny typické, litycké, kambizemné, sutinové a rubefikované zo skupiny pôd melanických (v zmysle metodiky KEP typy s kódmi 2., 8., 10., 13., 16., 19., 22., 23., 25., 84., 113., 115. a 116.). Z pôdnych druhov sa vyskytujú pôdy stredné (hlinité), v oblasti medzi výbežkami Koniarskej planiny ílovito-hlinité (v zmysle metodiky KEP jednotky s kódmi 5.). Ako pôdotvorný substrát majú uvedené pôdy v oblasti Rimavskej kotliny fluviálne aluviálne sedimenty – hliny, íly a zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), terasové sedimenty zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), v malej miere polygenetické a sprašoidné sedimenty – hliny, v oblasti Koniarskej planiny sú výlučne sedimentárne horniny chemogénne a biochemické – vápence a dolomity.

Klíma

Z hľadiska oslnenia reliéfu sa vyskytujú v území prakticky všetky kombinácie, uvedené v metodike KEP, pričom napr. pri veľkých sklonoch prevládajú vhodnejšie kombinácie (prevažne južné expozície). Územie katastra leží z klimatického hľadiska v teplom, mierne vlhkom okrsku teplej oblasti s chladnou zimou, severovýchodný okraj katastra zasahuje do mierne teplej oblasti a jej mierne teplého, mierne vlhkého vrchovinového okrsku.

V území sa striedajú dva klimatogeografické typy – v južnej časti územia je typ mierne teplej kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej až vlhkej, severná časť patrí do oblasti mierne teplej horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej.

Lesná vegetácia

V posudzovanom území sa lesné porasty nachádzajú v jeho severnej časti a na juhozápadnom okraji.

V oblasti Koniarskej planiny ide o súvislé lesné porasty, rozčlenené lesnými cestami, skladmi a malými lúčkami, v južnej časti planiny nad obcou aj rozsiahlymi neporastovými plochami.

Na juhozápadnom okraji katastra zasahuje do územia úzky pruh lesných porastov, v západnej časti južného výbežku katastra sú kompaktnejšie plochy porastov.

Južné svahy planiny a neporastové plochy sú porastené dubinami, v ktorých na mnohých miestach prevažujú kríkové formácie, veľký podiel má aj borovica z náletu. Hlbšie v oblasti planiny prevládajú vysokokmenné dubiny s prímesou ďalších lesných drevín (hrab, buk, javor mliečny, horský, čerešňa vtáčia, brest). V južnej časti územia sú dobre vyvinuté dubiny s hrabom a ďalšími drevinami (čerešňa vtáčia, lipa malolistá).

V nivách tokov na lesnom pôdnom fonde sa lokálne vyskytujú dobre zachovalé fragmenty pôvodných podhorských jelšových lesov.

Nelesná drevinová vegetácia

V strednej časti územia je veľmi slabo zastúpená, dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná mimolesná zeleň je len na úpätí Koniarskej planiny a južne od obce, prevažne na okrajoch lesných porastov. Porasty krovín na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine sú tvorené trnkou, hlohom, bazou čiernou, ružou šípovou, zobom vtáčím, agátom, javorom poľným, svíbom krvavým, vŕbou rakytovou, na lesných okrajoch k nim pristupuje lieska, topoľ osikový, hruška.

Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach prevláda vŕba krehká, purpurová, a sivá, jaseň, dráč, bršlen európsky, kalina a ďalšie druhy.

Najmä v nive Slanej v medzihrádzovom priestore sú dobre 10 vyvinuté brehové porasty s jelšou lepkavou, ktoré majú miestami charakter lužného lesa, časť porastov pravostranných prítokov tvoria nepôvodné pravidelne monokultúrne aleje euroamerických topoľov.

V oblasti teplomilných krovín na svahoch Koniarskej planiny sa lokálne vyskytuje svíb drieňový a krvavý, plamienok plot-ný, čerešňa mahalebková, trnka, tavoľníky, ruže, hlohy a ďalšie teplomilné kroviny, na malých plochách vápencových ostrovov v oblasti Šóši pustatiny sú ochudobnené o vzácnejšie druhy.

V rámci celoslovenských pomerov predstavuje posudzované územie krajinu so stredným zastúpením rozptýlenej stromo-vej zelene a prevažne krajinu bez rozptýlenej krovinovej zelene, len pás územia západne od obce predstavuje krajinu so stredným zastúpením krovín.

Z krovín sa striedajú teplomilné trnkové kroviny a trnkové lieštiny, z krovinových vrbín sa v južnej časti územia vyskytujú nížinné a pahorkatinné vrbiny, v severnej časti územia podhorské vrbiny.

Trvalé trávne porasty

Trvalé trávne porasty sú v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine zväčša intenzifikované, premenené, mimo tohto priestoru sú neudržiavané, zarastajú náletmi drevín a strácajú svoj pôvodný charakter. Z prirodzených trávnych porastov sú najlepšie udržiavané fragmenty lúk na okraji nivy Slanej pod obcou, ako aj xerotermné pasienky v oblasti Hôrky a Ohrád a na malých plochách vápencov v oblasti Šóši pustatiny. Lokálne sa nachádzajú prameniská, malé plochy slatinísk, v nive potoka zo Šóši pustatiny aj rozsiahlejšie plochy vysokobylinných močiarnych spoločenstiev. 

Orná pôda a trvalé kultúry

Prevažnú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu v oblasti Rimavskej kotliny tvoria orné pôdy. Veľká časť oráčin bola v minulosti scelená do veľkých blokov, z ktorých bola odstránená mimolesná zeleň a množstvo fragmentov prirodzenej vegetácie lokálnych mokradí a xerotermných plôch, najmä v oblasti Šóši pustatiny, ako to dokazuje porovnanie súčasného stavu so staršími mapami oblasti. Pomerne nedávno došlo k rozsiahlej redukcii zelene južne od železničnej trate Gemerská Hôrka – Hucín a rozoraniu týchto plôch s ponechaním jednotlivých solitérnych stromov v oráčinách. Na malej ploche na juhozápadnom okraji obce sa nachádza ovocný sad.

Vodné toky a plochy

Osou územia je rieka Slaná, ktorá tvorí východnú hranicu katastra. V celej časti územia je regulovaná, zo strany obce ohraničená pravostrannou hrádzou. Rovnako regulované sú aj pravostranné prítoky (Mlynský potok a bezmenné prítoky), ktoré v území priberá. V oblasti Šóši pustatiny sú pôvodné toky kanalizované, stekajú sa v čiastočne regulovanom toku, ktorý končí v prirodzenej nive a v oblasti Hôrky sa stráca.

Chránené územia prírody a lokality

V riešenom území sa v súčasnej dobe nachádzajú plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Ide o nevyhlásenú prírodnú pamiatku Skalická jaskyňa, ako aj všetky jaskyne spĺňajúce podmienky zákona – vo všetkých platí 5. stupeň ochrany. Časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras a jeho ochranného pásma, vyhláseného nariadením vlády SR z 13. 2. 2002. K.ú. obce je súčasťou navrhovaného chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) SKCHVU027 Slovenský kras.

Zdroj: Územný plán obce Gemerská Hôrka

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 08:00 - 12:00 12:30 - 17:30
Streda: Nestránkový deň
Štvrtok: 08:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 08:00 - 12:00 12:30 - 13:30

Fotogaléria

Kalendár udalosti

Sociálna sieť

Partnerská obec

Pečať rozvoja