Obec patrí medzi najstaršie usadlosti v Gemeri. Počiatky zrodu Gemerskej Hôrky možno s veľkou pravdepodobnosťou spájať so samostatnou hospodárskou osadou, ktorá vznikla na území dnes už zaniknutej obce Malach doloženej z r.1243. Dedina Malach sa spomína už v roku 1243, prvú písomnú zmienku o Gemerskej Hôrke (v tom čase len Hôrke)  poznáme z roku 1413. Vyvíjala sa ako zemianska obec.

Vývoj názvu obce:

• r. 1243 - Malach, Ozoran
• r. 1413 - Horka
• r. 1808 - Hôrka
• r. 1907 - Özörény
• r. 1920 - Hôrka
• r. 1927 - Gemerská Hôrka

Obyvatelia obce:

• r. 1828 - 702 obyvateľov a 103 domov
• r. 1900 - 812 obyvateľov
• r. 1930 - 1 076 obyvateľov
• r. 1961 - 1 354 obyvateľov
• r. 2001 - 1 329 obyvateľov
• r. 2006 - 1 316 obyvateľov
• r. 2011 - 1 338 obyvateľov

Obec patrila do župy Gemersko – Malohonská a okresu Šafárikovo, do r. 1960 do Bansko Bystrického kraja. Po roku 1960 do kraja Východoslovenského a okresu Rožňava.

Usadlosť Malach vznikla v čase vytvorenia Gemerskej župy, ktorý tu jestvoval už pred rokom 1200, a pravdepodobne bol starší ako okolité obce. Viaceré blízke dediny totiž vznikali až po návrate kráľa Bela IV. na trón (1243), keď skončil prvý tatársky vpád. Kráľovský hrad tvoril významné centrum komitátu s vlastnou vojenskou posádkou. Viaceré dediny, najmä západne od Gemerskej Hôrky, vznikli z radov jobagiónov, čiže ľudí, ktorí získali svoju pôdu a majetok vďaka vojenskej službe spojenej existenciou hradu a strážnej službe na hraniciach gemerského kráľovského komitátu a jeho obchodných cestách. Na čele komitátu stál špán, ktorý bol okrem iného poverený aj výberom daní pre kráľa, v čom mu rovnako pomáhali jobagióni. Medzi nimi nájdeme aj slovanské mená ako Zágreb-Korpáš a Otročok, ktorí tu boli osídlení na stráženie hraníc kráľovského panstva. Pomenovanie Otročok môže byť z dnešného pohľadu zavádzajúce, ale rovnako ako v prípade Korpášovcov išlo o vážené rody. O ich uznaní svedčí napríklad zápis z roku 1274, keď kráľ Ladislav IV.  povýšil na priamych kráľových služobníkov štyroch bratov Otročkových a Tomáša Korpáša za zásluhy v bojoch proti Čechom. Okrem plnenia vojenských a strážnych funkcií sa zaoberali pôdohospodárstvom a chovom dobytka. O rok neskôr kráľ Ladislav IV. povýšil piatich vybraných jobagiónov z obce Malach do stavu kráľovských služobníkov, konkrétne Andreja  a Michala Opšovcov, Hutislavovho syna Házoša, Tubulovho syna Heindricha a Gurgukovho syna Bošdára. Kostol posvetený Svätej Alžbete, o ktorom prvá zmienka je z r. 1328, si pravdepodobne postavili v druhej polovici 13. storočia.

V súvislosti so župným usporiadaním Uhorska a posonutím hraníc Gemerskej župy stratili osady svoj niekdajší význam a došlo aj k zmene obyvateľov a vlastníckych vzťahov. Prvú písomnú zmienku o župe Gemer poznáme z roku 1829. V tom čase už základnú vrstvu obyvateľstva Malachu isto netvorili jobagióni, ktorí sa premiestnili na nové hranice župy a k novovznikajúcim hradom. Jednou z prvých úloh šľachtických rodov po návrate kráľa Bela IV. na trón totiž bola výstavba kamenných hradov. Tie boli pre Tatárov nedobytné a poskytovali územiu lepšiu ochranu.

Usadlosť Malach stratila zo svojho strategického významu, zmenila sa jej funkcia a pozmenilo sa aj jej obyvateľstvo. Obyvatelia sa zaoberali pôdohospodárstvom, pálením dreveného uhlia a vápna, povozníctvom, chovom oviec a kôz. Ďaľšími známymi vlastníkmi obce boli Izák z Malachu, Dominik Danča a Mikuláš z Malachu zvaný Cinege. Na začiatku 15. storočia k nim pribudli, alebo ich vystriedali Barnovci, pôvodom z obce Meliata. Bol to starý šľachtický rod známy aj tým, že Barnovci pochádzali z rodu Tivalda, ktorý sa v roku 1217 zúčastnil križiackej výpravy kráľa Ondreja II. do Svätej zeme. Obyvatelia Malachu boli poľnohospodári, zaoberali sa aj výrobou dreveného uhlia, pálením vápna a furmančením. Zdá sa, že význam Gemerskej Hôrky prerástol význam Malachu, keďže už v 15. storočí sa menom Hôrka označoval aj pôvodný Malach. Výnam dokonca vzrástol natoľko, že asi o storočie už k Hôrke patrilo aj územie susednej dediny Özörény.

Ťažké časy 16. storočia, spojené s tureckými nájazdmi, poznamenali osud mnohých gemerských obcí. V roku 1526 v bitke pri Moháči padol kráľ Ľudovít II. a Turkom nič nebránilo postupne dobývať celé Uhorsko. Navyše, krajina sa rozpadla na tri časti, ktorým vládli dvaja králi. Východ ovládal Ján Zápoľský a stred i západ Ferdinand I. Hraničné územie ich vplyvu sa tiahlo práve Gemerom, čo využíval rod Bebekovcov na lúpežné výpady proti vozovým kolónam obchodníkov zásobujúcich kraj, ale aj samotným obciam. Tie prepadávali aj samotní Turci. Práve v 16. storočí Malach zanikol.

Na prelome 17. a 18. storočia na čas zanikla aj Hôrka. Príčin môže byť viac, avšak v danom období bola krajina dlhodobo sužovaná bojmi kurucov Františka II. Rákocziho a cisárskych labancov. Muži odišli z domov do armád jednej či druhej strany a na poliach nemal kto pracovať. Navyše, v roku 1709 cisárske vojská Jozefa I. dobyli Rožňavu a obsadili celý Gemer. V mnohých častiach vtedajšieho Uhorska vypukol hladomor a s ním aj ideálne podmienky na šírenie infekčných chorôb. Morová rana v rokoch 1709 až 1710 spôsobila dočasný alebo trvalý zánik mnohých obcí.

Navrátilo sa až v kľudnejších časoch, Hôrku opätovne oživil až príchod obyvateľstva, ktoré sa buď vracalo do svojich dedín po uzatvorení Satmárskeho mieru(1711) medzi cisárom a kurucmi, alebo prichádzalo ako úplne nové v rámci valašskej kolonizácie. Tá trvala už od 14. storočia a jej pôvodným cieľom bolo osídlenie vyššie položených pustých oblastí s možnosťami rozvoja salašníctva. Začiatkom 18. storočia, keď valašská kolonizácia v podstate končila, obec už mala okolo 500 obyvateľov a jej zmyslom bolo obnovenie života v opustených či úplne vymretých dedinách. V roku 1786 tu postavili kostol, ktorý tu stojí dodnes a v r.1792 zriadili školu.

Podľa sčítania ľudí a domov v roku 1828 mala Gemerská Hôrka už 702 obyvateľov, ktorí bývali v 103 domoch. 19. storočie bolo poznačené rôznymi epidémiami, akou bola i cholera v roku 1831, na ktorú obyvateľstvo zareagovalo vzburou, následne potlačenou armádou; vyhorením starej školy v r.1837 a postavením novej v r.1872, prístavbou veže ku kostolu, výstavbou železnice v r.1874 atď.

Najmarkantješou udalosťou storočia bolo však, keď Prvá maďarská papiernická účastinárska spoločnosť odkúpila Veczkiho vodného mlyna v r.1882 a postavila modernú celulózku v r. 1883-1884. Do roku 1884 z mlyna vybudovali továreň na celulózku, ktorá ju dodávala papierňam v Slavošovciach. V roku 1897 začali vyrábať papier priamo v Gemerskej Hôrke. Tento závod poznačil celý ďalší vývoj Gemerskej Hôrky, ktorá sa v 20. storočí postupne pretransformovala na vyspelú priemyselnú obec. Zmenila sa skladba a zloženie jej obyvateľstva, ktorého počet stúpol nad 1000, a zmenili sa aj životné a sociálne podmienky ľudí.

V rokoch 1938 až 1945 bola dedina pričlenená k Horthyho Maďarsku. Počas II. svetovej vojne ju 12. januára 1945 oslobodili víťané vojská.

V podniku Gemerská Celulózka a Papiereň, ktorý zanikol v r.1992, pracovalo okolo 500 ľudí. Približne dvojnásobok pôvodného počtu osôb v súčasnosti zamestnáva SCA Hygiene Products vo svojom modernom závode postavenom na mieste bývalej celulózky. Z hľadiska pracovných príležitostí menej významný je aj podnik miestnych podnikateľov Domitri s.r.o., ktorý sa zaoberá recykláciou plastových odpadov, výrobou fólií a vriec.

V obci je rozvedený plyn a v súčasnosti prebieha výstavba kanalizácie. Pôsobia tu dve základné školy a jedna materská škola. Do jej vybavenosti patrí aj moderný kultúrny dom, kúpalisko, posilovňa, sauna, športové ihrisko, rôzne obchody, tri väčšie pohostinstvá a dva zariadenia na ubytovanie hostí.

Pôdorys obce sa vyvíjal pozdĺž cesty s centrom na križovatke, ktorej dominuje kostol, zapísaný do Súpisu pamiatok na Slovensku. Bol postavený v r.1786 v klasicistickom štýle a prestavený koncom 19. storočia. Kostol Nanebovzatia P. Márie (kat.), neskorobarok, postavený v r.1800, renovovaný v r.1895 a vymaľovaný v r.1906. Objekt je jednoloďový so segmentovým uzáverom a predstavenou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklembovými pásmi dosadzajúcimi na polopiliere. Nad vchodom je murovaný chór. Predstavená veža je zakončená cibuľou. Fasády sú členené lizénemi. Strecha je sedlová a škridlová. Kazateľnica je luisézna drevená s festónmi zo zač. 19. storočia. V parčíku je umiestnený pamätník osloboditeľom a padlým vojakom obce v II. sv. vojne, ktorý je pamiatkovo chránený.

Pôvodná obytná zástavba reprezentuje gemerskú stavebnú tradíciu a dotvára s reliéfom krajiny autentický celok. Jeho súčasťou sú vápencové oplotenia. V obci však dominuje zástavba po roku 1949 na štvorcovom pôdoryse. Do obrazu obce sa zapísala celulózka a od r.1949 poľnohospodársky dvor JRD. Výraznými prvkami sú dve železničné trate klinovito vymedzujúce pôdorys obce a skládka odpadu na jej západnom okraji.

Na rozvoj obce Gemerská Hôrka malo podstatný vplyv založenie továrenského podniku. V r. 1878 Prvá maďarská papiernická účastinárska spoločnosť odkúpila Veckyho mlyn, ktorý patril obci Plešivec.

Mlyn stál na rieke Slanej pri Gemerskej Hôrke a ten prerobili v r. 1882 na pílu/drevo brusiareň a parným pohonom. Neskoršie, v r. 1883 – 1884 doniesli dva kotly na varenie celulózy a tak vybudovali továreň na celulózu. Vyrobené produkty boli k dispozícii továrni v Slavošovciach, neskoršie ich vyvážali na trhy. Tovar rozvážali konskými poťahmi. V r. 1897 zastavili práce na výrobu dreveného materiálu a začali s výrobou papiera. V tom čase ľahký presun materiálu umožňoval už železničný uzol v Plešivci.
Denná produkcia tejto celulózky dosahovala v r. 1900 11 t polosuchej buničiny a 6 t papiera. Časť buničiny slúžila na výrobu papiera v Slavošovciach a časť produkcie z Gemerskej Hôrky dokonca vyvážali do iných papierní, hlavne v Rakúsku.

Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky Prvá maďarská účastinárska spoločnosť zanikla, pretože Slavošovce i Gemerská Hôrka zostali na území Slovenska.

V r. 1923 odkúpila akcie bývalej spoločnosti EMP Agrárna a priemyselná banka v Brne. Nový majiteľ sa rozhodol predať závody pre údajnú stratovosť výroby a nedostatok odbytu.
Len vďaka dobre zorganizovanej záchrannej akcii všetkých miestnych politických strán v r. 1926 – 1927, nedošlo k takejto situácii. V r. 1927 sa začala rozsiahla rekonštrukcia a dostavba celulózky.

Veľké škody utrpela celulózka v rokoch druhej svetovej vojny. Vojnové utrpenie obyvateľov sa skončilo 12.1.1945 keď obec bola oslobodená. Už 14 dní po oslobodení sa znovu pohli stroje celulózky.

Hneď v r. 1949 sa začala realizovať 1. etapa rozsiahlej povojnovej rekonštrukcie a výstavby. Počas dvoch rokov pribudol do fabriky papierenský stroj, čím sa obnovila výroba baliaceho papiera, varňu doplnili o jeden varák, rekonštruovali kyselináreň a celulózový stroj. Postavila sa aj nová filtračná stanica vody.

2. etapa výstavby a rekonštrukcie prebiehala v r. 1953 – 1958. Najdôležitejšími objektmi vybudovanými v tejto etape rekonštrukcie boli chlórovňa a bieliareň. Postavil sa aj nový kotol pre tepláreň s kapacitou 35 t pary. Investičné akcie zvýšili ročnú produkciu v r. 1955 na 17 450 t nebielenej celulózy. V r. 1953 sa bývalí závod Slavošovských papierní osamostatnil a dostal názov Gemerská celulózka.

V r. 1959 sa začína 3. etapa modernizácie a rozširovania celulózky v Gemerskej Hôrke. Trvala do r. 1966 a počas nej sa odovzdal do prevádzky nový vysokovýkonný švédsky celulózový stroj a vyrástli betónové kyselinové veže.

Okrem zvýšenia výroby a skvalitnenia produkcie prispeli všetky modernizačné kroky veľkou mierou aj k podstatnému zníženiu namáhavej fyzickej práce pracovníkov.

Zdroj:

100 ROKOV VÝROBY CELULÓZY A PAPIERA V GEMERSKEJ HÔRKE 1882 - 1982

Zostavili: Ing. Ján Hurák, Ivan Šestina
Textovú časť spracoval: Vasil Demko
Redakčná rada: Štefan Ambrúž, Aladár Barát, Koloman Barna, Marta Berecová, Július Kováč, Július Volčko
Fotografie: Ivan Šestina, archív GCP v Gemerskej Hôrke

Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo, n.p., Košice pre Gemerskú celulózku a papiereň
v r. 1982

Vybudovanie veľkokapacitných podnikov na výrobu papiera a celulózy na Slovensku prinieslo so sebou, že štát prestal podporovať rozvoj 100 ročnej prevádzky v Gemerskej Hôrke.

Uvedená tendencia prístupu majiteľa k vlastníctvu ako aj pokročilé fyzické opotrebovanie a morálne zaostávanie výrobných prostriedkov a sprísnenie ekologických limitov od polovice 80-tich rokov v maximálnej miere ohrozili ďalšiu existenciu podniku.

Pod vedením GR Slovcepa, štátny podnik Gemerská celulózka a papiereň od r. 1980 zvolila cestu náhradného riešenia záchrany zamestnanosti v regióne na úrovni 600 pracovných miest zmenou výrobného programu smerovaním do oblastí hygienických výrobkov.

V novovybudovaných objektoch vo dvoch etapách bola rozbehnutá výroba dámskych hygienických vložiek, netkaného textilu a v r. 1988 detských plienok.

Na základe strategicky významného rozhodnutia GR Slovcepa ohľadne zmeny výrobného programu v Gemerskej Hôrke ďalším rozhodujúcim krokom bolo nájsť zahraničného partnera na založenie spoločného podniku v oblasti hygienických výrobkov.

V r. 1986 sa začali prvé rokovania so švédskou firmou Mölnlycke na prípravu dokumentov a projektov k založeniu spoločného podniku.

Trvalo to 6 rokov, keď v rámci prvej vlny privatizácie v r. 1992 v mesiaci apríl sa podarilo podpísať zmluvu o založení spoločného podniku s kapitálovou účasťou 73 % Mölnlycke a 27 % Gemerská celulózka a papiereň.

Dňom 14.4.1992 sa začala písať nová etapa v 100 ročnej histórii premyslenej výroby v Gemerskej Hôrke, prechodom neekologickej výroby na hygienickú výrobu, bez ekologického zaťaženia životného prostredia v okolí Gemerskej Hôrky.

Po zahájení svojej činnosti, švédska spoločnosť, ktorá od r. 1998 zmenila svoj názov na SCA Hygiene products, s r.o. uplatnením predkupného práva rozšírila svoje aktivity na celé územie bývalej celulózky a rozšírením výrobných kapacít zvýšila zamestnanosť v regióne nad pôvodný počet Gemerskej celulózky a papierne.

Ing. Ondrej Bodnár

Kruhopis pečatidla

Historický symbol obce poznáme z pečatidla, ktoré vzniklo niekedy na začiatku 19. storočia. Svojím obsahom upozorňuje na poľnohospodárstvo. V strede pečatného poľa je totiž vyryté čerieslo a lemeš. Kruhopis pečatidla znie: HORKA PETSET. Jeho odtlačok sa našiel na dokumente z r. 1866. Toto pečatidlo v druhej polovici minulého storočia v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s dvojriadkovým textom: GEMEINDE HORKA. Našli ju na listoch z r. 1866 a 1868.
Čerieslo s lemešom je najobvyklejším symbolom poľnohospodárskych obcí. Na opísanom pečatidle Gemerskej Hôrky však jestvuje aj jeden individualizujúci prvok. V ľavej polovici kruhopisu z hrudy zeme vyrastá vetvička, ktorá symbolizuje lesné bohatstvo chotára. Práve ním sa líši od ostatných obecných znakov.

Erb obce

Na erb Gemerskej Hôrky bol navrhnutý zelený štít, v ktorom zo zlatej hrudy vzrastá strieborná (biela) vetvička. Vedľa nej je kolmo postavené strieborné (biele) čerieslo a lemeš s hrotmi nadol. V tejto podobe je erb Gemerskej Hôrky historicky verný a heraldicky správny.