Prírodné podmienky

Katastrálne územie Gemerskej Hôrky patrí do dvoch geomorfologických jednotiek. Prevažná časť patrí do oddielu Licinská pahorkatina, patriacej do podcelku Rimavská kotlina celku Juhoslovenská kotlina, patriacej do oblasti Lučensko-košickej zníženiny, údolie Slanej leží v oddieli Gemerské terasy. Severný výbežok katastra a územie severne od obce ležia v celku Slovenský kras a jeho oddieli Koniarska planina, patriaceho do oblasti Slovenské rudohorie. Obe oblasti sú súčasťou subprovincie Vnútorné Západné Karpaty provincie Západné Karpaty podsústavy Karpaty.

Reliéf

Z hľadiska energie reliéfu väčšia časť Licinskej pahorkatiny predstavuje mierne až stredne zvlnený reliéf, kým v oblasti Koniarskej planiny, Gemerských terás a priľahlého územia prevláda silne zvlnený až mierne rezaný reliéf. Horizontálna členitosť reliéfu je na severnom a južnom výbežku katastra 1,75 – 2,5 km/km2, smerom do vnútra katastra sa striedajú pásy členitosti 1,25 – 1,75 km/km2 a 0,5 – 1,25 km/km2.

Z hľadiska odolnosti hornín je územie západnej polovice katastra zaradené do I.  (najvyššieho) stupňa odolnosti – prevaž-ne komplexy masívnych vápencov a dolomitov, miestami karbonatické zlepence, východná polovica do IV. (najnižšieho) stupňa odolnosti, pričom ide prevažne o sedimentárnu výplň kotlín a eróznych brázd.

Z hľadiska morfoštruktúry patrí celé územie do morfoštruktúry Vnútorných Západných Karpát. Oblasť Rimavskej kotliny patrí do jej morfoštruktúrneho typu Lučensko-košickej zníženiny, v rámci ktorej predstavuje výraznú negatívnu morfoštruktúru – priekopovú prepadlinu. Oblasť Koniarskej planiny predstavuje semimasívnu morfoštruktúru Slovenského rudohoria a v rámci nej semimasívny mierne vyklenutý blok.

Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú v oblasti Rimavskej kotliny fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa uplatňuje slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín a v nive Slanej fluviálny akumulačno-erózny proces. Koniarska planina leží v oblasti rozpúšťacích a kombinovaných procesov, z ktorých sa uplatňuje krasový proces s tvorbou čisto krasových foriem s úplným zastúpením krasových foriem.

Z geomorfologického hľadiska predstavuje niva Slanej reliéf rovín a nív a má tvar prielomovej kaňonovitej doliny. Na ňu v oblasti Rimavskej kotliny nadväzuje reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín a reliéf kotlinových pahorkatín, v ktorých sa uplatňujú na okrajoch údolí akumulačné formy – svahoviny s prevahou hlín. Terénne vyvýšeniny na južnom okraji katastra predstavujú štruktúrne tvrdoše.

Oblasť Koniarskej planiny má reliéf krasových planín, v rámci ktorého sa vyskytujú charakteristické morfologické tvary a formy (krasové jamy, úvaly, pozdĺžne krasové depresie na tektonických líniách, suché doliny, morfologicky menej výrazné vŕšky vystupujúce z krasových chrbtov, krasové chrbty a kopy, vápencové stráne mierne a strmé so sklonom vyše 30 stupňou, suché fluviokrasové doliny, exhumované krasové stráne). Povrch planiny v severnom výbežku katastra predstavuje poriečnu roveň, výbežok severne od obce je tvorený exhumovanú krasovú kryhu a vŕšky so zvyškami štrkov poltárskej a košickej štrkovej formácie. Rozľahlá plocha medzi výbežkami 8 Koniarskej planiny severozápadne od obce predstavuje v rámci okrajových krasových foriem okrajové polja s charakteristickými formami reliéfu – slepými úvalinami a slepými periglaciálnymi dolinami, krasovými jamami na pokrytom krase a exhumovanými krasovými vŕškami.
Reliéf je lokálne dotváraný neveľkými opustenými lomami.

Z foriem reliéfu, uvedených v Metodickom postupe spracovania krajinnoekologického plánu v rámci prieskumov a rozborov územného plánu obce (MŽP SR, 2001, ďalej len metodika KEP), sa v posudzovanom území vyskytujú jednotky s kódmi 1., 2., 6., 8., 9,, 10,, 11, a 15.

Priemerná sklonitosť územia sa v oblasti katastra pohybuje v rozmedzí 2 – 6o, severný výbežok predstavuje územie úze-mie so sklonitosťou 6 – 14o.

Horniny

Horninové podložie je odrazom lokalizácie katastra.

Údolia Slanej a slepých dolín tokov medzi výbežkami Koniarskej plani-ny sú vyplnené kvartérnymi holocénnymi fluviálnymi sedimentmi – v nive Slanej sú hlinito-piesočnaté, ílovité, v nivách potokov štrkovité, štrkovito-piesčité. Na okrajoch nivy Slanej sa lokálne vyskytujú kužele hlinito-štrkovitých proluviálnych sedimentov. Na severnom okraji obce nadväzujú na nivné sedimenty pleistocénno-holocénne hlinito-kamenité deluviálne sedimenty, ktoré sa vú väčšom rozsahu vyskytujú na úpätí Koniarskej planiny a jej výbežkov. Na západnom okraji obce na nivu nadväzujú pleistocénne hlinité a hlinito-štrkovité deluviálne sedimenty würmu, ktoré južne od Koniarskej planiny vypĺňajú rozsiahle plochy územia. Würm reprezentujú aj fluviálne sedimenty na hornom toku Slanej v oblasti jej pôvodného koryta, tvorené štrkmi, piesčitými štrkmi a pieskami dnovej akumulácie riečnej nivy. Terciér je v celom južnom výbežku mimo nivy Slanej zastúpený miocénnym neogénom, konkrétne poltárskym súvrstvím pontu, tvoreným pestrými ílmi, štrkmi a pieskami.

V oblasti Koniarskej planiny a lokálne aj mimo nej sa vyskytujú nerozlíšené triasové wettersteinské vápence fácie karbonátovej platformy, ktoré budujú centrálnu časť planiny a do katastra zasahujú v jeho severnom výbežku. Okrajové časti planiny a jej výbežky sú na území katastra budované wettersteinskými dolomitmi (ladin – kordevol) a steinalmskými vápencami (anis: bityn – pelsón – ilýr), patriace rovnako k fácii karbonátovej platformy, ako aj reiflinské a pseudoreiflické vápence (pelsón – kordevol) a v malej miere schreyeralmské vápence (ilýr – fasan) svahovej a panvovej fácie triasu. Niektoré z týchto vápencov, ako aj gutensteinské vápence (najvyšší spat – anis: egej – bityn) a bodvasilašské verfénskeho súvrstvia (skýt), tvorené pestrými pieskovcami a bridlicami (spodný skýt: griesbach – spodný namal) majú lokálne, obmedzené výskyty na okraji nivy Slanej.

Ojedinelé zastúpenie má meliatska formácia meliatika, patriaca k jure, reprezentovaná metabazaltmi jaklovských paleobazaltov v strede obce, tvoriacimi blok triasových hornín v meliatskej formácii.

Najvrchnejšie kvartérne útvary predstavujú v nive Slanej holocénne fluviálno-nivné sedimenty v dolinách pohorí, zvyšnú časť Rimavskej kotliny v území pokrývajú nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty (elúviá – delúviá) na nespevnených neogénnych sedimentoch, oblasť Koniarskej planiny plošinové a stráňové sedimenty polygénneho pôvodu (hlinité, hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté) prevažne würmu.

Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie leží posudzované územie na rozhraní oblasti vnútrohorských kotlín regiónu tektonických depresií oblasti jadrových stredohorí regiónu jadrových pohorí. Horniny v oblasti Rimavskej kotliny sú v oblasti nivy Slanej zatriedené v triede B – štrkovité zeminy a mimo nej v triede B + C + D – striedanie nesúdržných a súdržných zemín, v oblasti Koniarskej planiny v triede A1 – skalné horniny.

Z hľadiska litogenetickej klasifikácie ide v prípade nivy Slanej o pokryvné útvary – štvrtohorné sedimenty (>5 m) riečne – v dne dolín, tvorené piesčitými štrkmi (zväčša s hlinitým pokryvom), vo zvyšnej časti územia Rimavskej kotliny o zväčša štrkovito-piesčité sedimenty predštvrtohorného podkladu – štrky, piesky a íly, v oblasti Koniarskej planiny sú to karbonátové sedimenty predštrvrtohorného podkladu – vápence, dolomity.

Povrchové a podzemné vody

Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti.

Nivu Slanej vypĺňajú kvartérne piesky a štrky nivných území s veľmi dobrou až dobrou pórovou priepustnosťou a stred-ným zvodnením, zvyšnú časť Rimavskej kotliny neogénne súvrstvia ílov, slieňov a pieskov (mladší neogén) prekryté sprašou, ktoré majú dobrú až slabú pórovú priepustnosť a minimálne zvodnenie.

Koniarsku planinu tvoria horniny staršieho mezozoika (trias, jura) s prevahou vápencov a dolomitov, ktoré majú veľmi dobrú až dobrú puklinovo-krasovú priepustnosť a veľmi vysoké zvodnenie. V časti katastra na území Koniarskej planiny patrí podzemná voda k typu dopĺňanému iba zo zrážok – pohoria, vo zvyšnej časti územia je podzemná voda dopĺňaná 70 % z riek a ich prítokov – nivy. Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti Rimavskej kotliny petrogénne, 9 karbonáto-génne a silikátovo-karbonátogénne, Ca – Mg – Na – HCO3 – SO4 chemického zloženia, s mineralizáciou 300 – 500 ml.l-1 v piesčito-štrkových sedimentoch s medzizrnovou priepustnosťou, v bezprostrednom okolí Slanej sú podzemné vody fluviogénne prechodné a zmiešané, fluviálnych sedimentoch dnovej výplne s medzizrnovou priepustnosťou. V oblasti Koniarskej planiny je podzemná voda petrogénna, karbonátogénna výrazná, Ca – Mg – HCO3 chemického zloženia, s mineralizáciou 250 – 500 ml.l-1 vo vápencovo-dolomitických kolektoroch mezozoika s puklinovou a puklinovo-krasovou priepustnosťou. Hladina podzemnej vody je zväčša <2 až 2 – 5 m hlboko, vo vyšších severných častiach údolí v hĺbke 5 – 10 m.

Z hľadiska hustoty riečnej siete leží celé územie katastra v stupni dĺžky tokov 0 – 100 m/km2, údolie Slanej v stupni 2500 a viac m/km2. Z hľadiska režimu odtoku patrí územie do oblasti vrchovinno-nížinnej s typom režimu dažďovo-snehovým, rieka Slaná má snehovo-dažďový typ režimu odtoku. 

Pôdy

Z pôdnych typov sa v oblasti katastra Gemerskej Hôrky vyskytujú v nive Slanej a oblasti Rimavskej kotliny fluvizeme glejové, typické, lokálne aj psefitické zo skupiny pôd nivných, lokálne sa vyskytuje aj kambizem pseudoglejová zo skupiny hnedých pôd a glej typický zo skupiny pôd hydromorfných. V oblasti Koniarskej planiny sa vyskytujú rankre typické, kambizemné, rendziny typické, litycké, kambizemné, sutinové a rubefikované zo skupiny pôd melanických (v zmysle metodiky KEP typy s kódmi 2., 8., 10., 13., 16., 19., 22., 23., 25., 84., 113., 115. a 116.). Z pôdnych druhov sa vyskytujú pôdy stredné (hlinité), v oblasti medzi výbežkami Koniarskej planiny ílovito-hlinité (v zmysle metodiky KEP jednotky s kódmi 5.). Ako pôdotvorný substrát majú uvedené pôdy v oblasti Rimavskej kotliny fluviálne aluviálne sedimenty – hliny, íly a zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), terasové sedimenty zmiešané (nad 35 % hrubozrnných úlomkov), v malej miere polygenetické a sprašoidné sedimenty – hliny, v oblasti Koniarskej planiny sú výlučne sedimentárne horniny chemogénne a biochemické – vápence a dolomity.

Klíma

Z hľadiska oslnenia reliéfu sa vyskytujú v území prakticky všetky kombinácie, uvedené v metodike KEP, pričom napr. pri veľkých sklonoch prevládajú vhodnejšie kombinácie (prevažne južné expozície). Územie katastra leží z klimatického hľadiska v teplom, mierne vlhkom okrsku teplej oblasti s chladnou zimou, severovýchodný okraj katastra zasahuje do mierne teplej oblasti a jej mierne teplého, mierne vlhkého vrchovinového okrsku.

V území sa striedajú dva klimatogeografické typy – v južnej časti územia je typ mierne teplej kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej až vlhkej, severná časť patrí do oblasti mierne teplej horskej klímy s malou inverziou teplôt, vlhkej až veľmi vlhkej.

Lesná vegetácia

V posudzovanom území sa lesné porasty nachádzajú v jeho severnej časti a na juhozápadnom okraji.

V oblasti Koniarskej planiny ide o súvislé lesné porasty, rozčlenené lesnými cestami, skladmi a malými lúčkami, v južnej časti planiny nad obcou aj rozsiahlymi neporastovými plochami.

Na juhozápadnom okraji katastra zasahuje do územia úzky pruh lesných porastov, v západnej časti južného výbežku katastra sú kompaktnejšie plochy porastov.

Južné svahy planiny a neporastové plochy sú porastené dubinami, v ktorých na mnohých miestach prevažujú kríkové formácie, veľký podiel má aj borovica z náletu. Hlbšie v oblasti planiny prevládajú vysokokmenné dubiny s prímesou ďalších lesných drevín (hrab, buk, javor mliečny, horský, čerešňa vtáčia, brest). V južnej časti územia sú dobre vyvinuté dubiny s hrabom a ďalšími drevinami (čerešňa vtáčia, lipa malolistá).

V nivách tokov na lesnom pôdnom fonde sa lokálne vyskytujú dobre zachovalé fragmenty pôvodných podhorských jelšových lesov.

Nelesná drevinová vegetácia

V strednej časti územia je veľmi slabo zastúpená, dostatočne priestorovo a druhovo štruktúrovaná mimolesná zeleň je len na úpätí Koniarskej planiny a južne od obce, prevažne na okrajoch lesných porastov. Porasty krovín na krajinárskych štruktúrach v poľnohospodárskej krajine sú tvorené trnkou, hlohom, bazou čiernou, ružou šípovou, zobom vtáčím, agátom, javorom poľným, svíbom krvavým, vŕbou rakytovou, na lesných okrajoch k nim pristupuje lieska, topoľ osikový, hruška.

Na stržiach tokov a vlhkejších štruktúrach prevláda vŕba krehká, purpurová, a sivá, jaseň, dráč, bršlen európsky, kalina a ďalšie druhy.

Najmä v nive Slanej v medzihrádzovom priestore sú dobre 10 vyvinuté brehové porasty s jelšou lepkavou, ktoré majú miestami charakter lužného lesa, časť porastov pravostranných prítokov tvoria nepôvodné pravidelne monokultúrne aleje euroamerických topoľov.

V oblasti teplomilných krovín na svahoch Koniarskej planiny sa lokálne vyskytuje svíb drieňový a krvavý, plamienok plot-ný, čerešňa mahalebková, trnka, tavoľníky, ruže, hlohy a ďalšie teplomilné kroviny, na malých plochách vápencových ostrovov v oblasti Šóši pustatiny sú ochudobnené o vzácnejšie druhy.

V rámci celoslovenských pomerov predstavuje posudzované územie krajinu so stredným zastúpením rozptýlenej stromo-vej zelene a prevažne krajinu bez rozptýlenej krovinovej zelene, len pás územia západne od obce predstavuje krajinu so stredným zastúpením krovín.

Z krovín sa striedajú teplomilné trnkové kroviny a trnkové lieštiny, z krovinových vrbín sa v južnej časti územia vyskytujú nížinné a pahorkatinné vrbiny, v severnej časti územia podhorské vrbiny.

Trvalé trávne porasty

Trvalé trávne porasty sú v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine zväčša intenzifikované, premenené, mimo tohto priestoru sú neudržiavané, zarastajú náletmi drevín a strácajú svoj pôvodný charakter. Z prirodzených trávnych porastov sú najlepšie udržiavané fragmenty lúk na okraji nivy Slanej pod obcou, ako aj xerotermné pasienky v oblasti Hôrky a Ohrád a na malých plochách vápencov v oblasti Šóši pustatiny. Lokálne sa nachádzajú prameniská, malé plochy slatinísk, v nive potoka zo Šóši pustatiny aj rozsiahlejšie plochy vysokobylinných močiarnych spoločenstiev. 

Orná pôda a trvalé kultúry

Prevažnú časť poľnohospodárskeho pôdneho fondu v oblasti Rimavskej kotliny tvoria orné pôdy. Veľká časť oráčin bola v minulosti scelená do veľkých blokov, z ktorých bola odstránená mimolesná zeleň a množstvo fragmentov prirodzenej vegetácie lokálnych mokradí a xerotermných plôch, najmä v oblasti Šóši pustatiny, ako to dokazuje porovnanie súčasného stavu so staršími mapami oblasti. Pomerne nedávno došlo k rozsiahlej redukcii zelene južne od železničnej trate Gemerská Hôrka – Hucín a rozoraniu týchto plôch s ponechaním jednotlivých solitérnych stromov v oráčinách. Na malej ploche na juhozápadnom okraji obce sa nachádza ovocný sad.

Vodné toky a plochy

Osou územia je rieka Slaná, ktorá tvorí východnú hranicu katastra. V celej časti územia je regulovaná, zo strany obce ohraničená pravostrannou hrádzou. Rovnako regulované sú aj pravostranné prítoky (Mlynský potok a bezmenné prítoky), ktoré v území priberá. V oblasti Šóši pustatiny sú pôvodné toky kanalizované, stekajú sa v čiastočne regulovanom toku, ktorý končí v prirodzenej nive a v oblasti Hôrky sa stráca.

Chránené územia prírody a lokality

V riešenom území sa v súčasnej dobe nachádzajú plochy alebo objekty, chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon“). Ide o nevyhlásenú prírodnú pamiatku Skalická jaskyňa, ako aj všetky jaskyne spĺňajúce podmienky zákona – vo všetkých platí 5. stupeň ochrany. Časť katastra leží na území Národného parku Slovenský kras a jeho ochranného pásma, vyhláseného nariadením vlády SR z 13. 2. 2002. K.ú. obce je súčasťou navrhovaného chráneného vtáčieho územia (CHVÚ) SKCHVU027 Slovenský kras.

Zdroj: Územný plán obce Gemerská Hôrka